Vetranie

Význam vnútroobjektového vetrania je v poslednej dobe na markantnom vzostupe.

Kým v nedávnej minulosti sa tento aspekt sústreďoval do oblasti priemyslu a služieb, kde pre kvalitu prostredia existovali určité záväzné normy, postupne sa tento problém presunul aj do oblasti bytovej a individuálnej výstavby. Prečo tomu tak je, je každému jasné a súvisí to predovšetkým s rastom technickej úrovne výstavby, ktorá smeruje k čoraz vyššej tesnosti obálky budov.

Objekty, aj tie staršie už musia spĺňať čoraz prísnejšie normy na spotrebu energií, preto sa jestvujúce stavby zatepľujú, menia sa okná, fasády sa pokrývajú izolačnými materiálmi, jednotlivé priestory sa tesne uzatvárajú a vytvárajú známy efekt, ktorý vedie k hromadeniu vlhkosti, plesní, kondenzátu, pachov a úplne vydýchaného vzduchu. Vetranie ponechaním otvorených okien je v tomto ohľade kontraproduktívne a v podstate neguje všetky opatrenia, ktoré viedli k zníženiu energetickej náročnosti. Známa fráza, že najlacnejšia energia je energia ušetrená je potom v reálnom rozpore s tým, prečo sa vlastne vynaložené náklady na energetickú efektívnosť použili.

Receptom na odstránenie problému je nútené a hlavne riadené vetranie. Tu však vyvstáva otázka, aký je v tom rozdiel, či vetráme pootvorenými oknami, alebo či vynaložime  namalé finančné prostriedky na nejaké technické zariadenie, ktoré navyše spotrebuváva určitý podiel elektickej energie na svoju prevádzku… Podstatný rozdiel je v tom, že ak hovoríme o riadenom vetraní a navyše ho máme správne zakomponované do objektovej štruktúry, potom máme proces samotnej výmeny vzduchu pod plnou kontrolou. Okrem prevádzkového komfortu, ktorý sa v súčasnej modernej dobe už plne vyžaduje, nám tieto prostriedky umožňujú integrovať do naprojektovanej cesty vzduchových tokov aj nejaké formy úpravy vzduchu a predovšetkým v poslednom období už povinné rekuperačné procesy.

Rôzne formy úpravy vzduchu sú veľmi podstatné atribúty núteného vetrania a tak nám prinášajú možnosť čerstvý vzduch zbaviť prachu, plesní a peľov pomocou výmenných filtračných vložiek. Kto takéto zariadenie má a využíva napríklad v aute, ten vie najlepšie o čom to je, ak nemusí neustále utierať zaprášenú palubovku a kýchať v peľovom období. Ďalším aspektom vedúcim ku komfortnej úprave vzduchu môže byť jeho ohrev v zime, ochladenie v lete, spätné získavanie tepla a zvlhčovanie, či odvlhčovanie.

Rekuperácia, ako hlavný atribút riadeného vetrania je už silne v povedomí a nariadenie EÚ o povinnosti integrovať ju do novostavieb vzbudzuje široký záujem verejnosti. Pre úplnosť teda k tejto problematike azda bude stačiť len toľko, že je to forma spätného získavania tepla zo vzduchu ktorý odchádza z odvetrávaného priestoru a to jeho zachytením na aktívnej ploche rekuperátorového výmenníka a to bez výmeny pachov a odvetrávaného exhalátu . Zachytený podiel tepla sa vhodnou formou vracia do objektu a znižuje jeho tepelné straty.

Formy rekuperácie sú rôzne a ich výhody a nevýhody sú popísané v jednotlivých kapitolách.

Dôležitosť správneho návrhu riadeného vetrania je veľmi podstatnou náležitosťou. Aby sme mohli naozaj hovoriť o riadenom vetraní, musíme správne vyhodnotiť vnútroobjektovú cestu vzduchu, ktorý odchádza z priestoru a ktorý do neho z okolia prichádza a musíme k tomu vytvoriť adekvátne podmienky. Najlepšie už v štádiu samotného projektovania, alebo aspoň v štádiu hrubej stavby, keď je možné ešte mnoho zachrániť. Kto si naivne myslí, že je jednoduché a možné do takmer hotovej stavby dodatočne bez akejkoľvek prípravy naťahať nejaké hadičky z rekuperátora, tak ten má veľmi skreslené predstavy. Bohužiaľ aj tak sa to v poslednej dobe  u nás na Slovensku robí a rekuperácia je potom na to, aby tam bola a nie aby slúžila. Hlavne aby sa objekt úspešne skolaudoval…

Treba si uvedomiť, že vzduch je médium, ktoré napríklad oproti vode nemá práve najideálnejšie kapacitné schopnosti na prenos tepelnej energie a tak sú nároky na rozmery rekuperačného zariadenia a priemery vzduchovodov pomerne vysoké. Do toho vstupuje aspekt relatívnej tlakovej straty ktorú spôsobuje dlžka vzduchovodov, počet ohybov a odbočiek, priemer, tvar a hladkosť potrubia. Ak sa na to kašle, dôjde v praxi k tomu, že v 2/3 objektu je proces výmeny vzduchu absolútne neúčinný a ide o zbytočne vyhodené peniaze. A to už ani nehovoríme o správnom vyvážení jednotlivých rozvodných vetiev ich proporcionálnym redukovaním smerom od rekuperátora a správnym prierezom distribučných prvkov.

 

Moderné technológie chladenia, kúrenia, vetrania a rekuperácie …